Bol čas, keď sa nám nedarilo splodiť dieťatko. A veeeľmi som po ňom túžila. Tak samozrejme som pozrela do nejakých debatiek na nete, čo by tak mohlo byť problémom.
Koľko hovadiniek sa tam dočítate, je neuveriteľné. Ale nech nie som veľmi kritická, určite sa nájde niečo, čo Vás aj nakopne, len si neviem teraz spomenúť, čo to môže byť :-D...
Čo ma však najviac šokovalo? Dopracujem sa k tomu, len si dovolím niekoľko viet ešte.
Čo ma však najviac šokovalo? Dopracujem sa k tomu, len si dovolím niekoľko viet ešte.
Najskôr som dlllho čakala, kedy mi príde prvá menštruácia. Na ZŠ som bola posledná, ktorá „to“ ešte nedostala...a ani nedostala. A waw! Potom prišla! Na SŠ v októbri. Bola som šťastná, že KONEČNE!
Prišli však ďalšie stavy, lebo moja menštruácia bola silná, mamina nemala na vložky s krídelkami, tak som nosila hrubé „Lydie“. Vždy sa mi posúvali do pravej strany – och! A vždy som mala špinavé nohavičky aspoň trošku aj keď som tie vložky pravidelne menila.
No a neskôr prišli aj bolesti v podbrušku. A boli z roka na rok silnejšie. Nie až také, že by som odpadávala, ale dostala som sa od jednej tabletky proti bolesti k dvom a potom už ku kvapkám proti silným kŕčom. Bol to už však aj čas, kedy som začala prichádzať na „veci“, že svojim spôsobom života a premýšľania to ani inak nešlo!
Prišli však ďalšie stavy, lebo moja menštruácia bola silná, mamina nemala na vložky s krídelkami, tak som nosila hrubé „Lydie“. Vždy sa mi posúvali do pravej strany – och! A vždy som mala špinavé nohavičky aspoň trošku aj keď som tie vložky pravidelne menila.
No a neskôr prišli aj bolesti v podbrušku. A boli z roka na rok silnejšie. Nie až také, že by som odpadávala, ale dostala som sa od jednej tabletky proti bolesti k dvom a potom už ku kvapkám proti silným kŕčom. Bol to už však aj čas, kedy som začala prichádzať na „veci“, že svojim spôsobom života a premýšľania to ani inak nešlo!
Takže moja túžba mať dieťatko - začala som pracovať viac na sebe a svojom ženstve, kam menštruácia patrí. Pole dance mi pomohol viac zoženštieť, začala som byť taká „jemnejšia“ (pretože „tvrdý život ma robil tvrdším“ – táram).
Už som vedela, že musím prísť aj na nejaké príčiny a že všetko to neotehotnenie a bolesti so sebou súvisia. Musím sa pozrieť na seba zvnútra aj zvonka. To znamenalo, že ráno pri venčení psov som si natrhala bylinky (praslička, alchemilka, ....) a zaliala ich horúcou vodou a tieto dary prírody, vypila. Bol to skoro každoranný rituál. Keď prišli na mňa „moje dni“, tak v deň, keď som mala tie veľké bolesti, som radšej ležala v posteli v polohe embria. Raz som tak urobila opäť, ale začala som dýchať. Vedome dýchať. Dýchať do častí, kde som cítila silnú bolesť (čiže celé podbruško). Hlboký nádych a výdych... niekedy som si predstavovala, ako bolesť odchádza.. Nepamätám si, koľko takýchto dní bolo, ale každým cyklom bolesti uberali na intenzite, až som sa ich celkom zbavila. A príjmala som meštruáciu ako dar a vďaku, že ja som žena, žena, ktorá môže rodiť. Teraz, keď menštruujem, pocítim, príjmem a som ok. Nervózna som však zostala, keď pením a všetkých dzrbávam a na ďalší deň revem za všetko :D. Zavenovala som sa sama sebe, môjmu telu a je to!
Už som vedela, že musím prísť aj na nejaké príčiny a že všetko to neotehotnenie a bolesti so sebou súvisia. Musím sa pozrieť na seba zvnútra aj zvonka. To znamenalo, že ráno pri venčení psov som si natrhala bylinky (praslička, alchemilka, ....) a zaliala ich horúcou vodou a tieto dary prírody, vypila. Bol to skoro každoranný rituál. Keď prišli na mňa „moje dni“, tak v deň, keď som mala tie veľké bolesti, som radšej ležala v posteli v polohe embria. Raz som tak urobila opäť, ale začala som dýchať. Vedome dýchať. Dýchať do častí, kde som cítila silnú bolesť (čiže celé podbruško). Hlboký nádych a výdych... niekedy som si predstavovala, ako bolesť odchádza.. Nepamätám si, koľko takýchto dní bolo, ale každým cyklom bolesti uberali na intenzite, až som sa ich celkom zbavila. A príjmala som meštruáciu ako dar a vďaku, že ja som žena, žena, ktorá môže rodiť. Teraz, keď menštruujem, pocítim, príjmem a som ok. Nervózna som však zostala, keď pením a všetkých dzrbávam a na ďalší deň revem za všetko :D. Zavenovala som sa sama sebe, môjmu telu a je to!
No a vraciam sa späť k tomu, o čom som vlastne chcela písať.
ZAMYSLENIE SA
Veľa netehotných, so silnými túžbami otehotnieť, zúfajú, nechápu, chcú vedieť prečo ony nie a hentie hej, veď ony si dieťatko viac zaslúžia, veď oná sa nevie ani o decko postarať a ja by som inak vychovávala to svoje, lepšie a bla bla bla...a tieto mnohé dámy volajú menštruáciu MRCHA. Pozerám na to, keď som ten názov zbadala prvý-krát. Ani mi to hneď „nedoplo“, čo? Mrcha? Prešla som viac riadkov a my ženy, ktoré môžeme byť vďačné, že práve vďaka našim cyklom môžeme meniť život náš aj ostatných, zažívať niečo, čo muži nikdy v tomto živote nezažijú, my, čo sme oveľa vnímavejšie, úprimnejšie, pravdivejšie v čase menštruácie, sme naplno začali obviňovať z nášho netehotnenia naš cyklus – nepoplietli sme to „trošku“?
Je nás mnoho, čo chceme deti. Húfne však jeme tabletky proti otehotneniu (ten nekonečný kolotoč, že potom tieto produkty vycikáme, spláchneme pitnou vodou, vypustíme do čističky, do riečky, do zeme, zasadíme, vyrastie niečo, spapkáme, atď.) A ako sa správame? K svojmu telu? K svojim čisto ženským orgánom? K svojmu JA? K bytostiam, ktoré sa chcú k nám dostať a nepustíme ich s našim správaním do nášho lona???
Prosím, zamyslime sa nad sebou, a príjmajme, že sme ženy, máme cyklus, dozrieva v nás život, žijeme pravdivý emocionálny život.
Inak aj to ma „naše“ dve baby učia. Milovať seba aj druhých a byť pravdivou, hlavne k sebe. Majme deti. Je to úžasné <3.
PS: Ďakujem za vložky s krídelkami všetkých veľkostí!
Viem, musíme pátrať ďalej. Ja som pátrala u svojej maminy. Nemala veru nejak veľmi pozitívny vzťah k svojmu telu. K svojmu vzťahu k sebe samej.. Tak som sa ja musela zavenovať samej sebe, a tak som vlastne prišla aj na to, že nemusím pátrať ďalej, niekde inde. Vždy len u seba.